Ivanin blog

Pri čítaní internetových diskusií k rôznym témam sa často zdá, že človek opovrhuje povolaniami, ktoré on sám nevykonáva a to svoje považuje za pre spoločnosť najprínosnejšie.

Neraz sa stretávam dokonca s invektívami voči určitým druhom povolaní, preto ma napadlo to zosumarizovať a podľa svojej vlastnej štatistiky (robená mojou hlavou, počet respondentov = 1) vypísať 10 povolaní, ktoré Slovákom najviac vadia. Vopred upozorňujem, že sa s týmito predsudkami určite nestotožňujem a mám priateľov azda medzi všetkými 🙂 Nevytváram akýsi rebríček, povolania sú zoradené podľa abecedy.

Advokát

Spoločnosť pozná prácu advokáta najmä z amerických seriálov. Je to ten, čo stále vykrikuje „NÁMIETKA“. Pre väčšinu spoločnosti je advokátom človek, ktorý za peniaze obhajuje a snaží sa oslobodiť vrahov, násilníkov, zlodejov a podvodníkov. Táto mylná domnienka pramení práve z „poučných“ seriálov spomínaných vyššie. Pritom však málokto už vie, že okrem advokátov, ktorí sa venujú trestnému právu, existuje obrovská skupina advokátov, ktorí sa venujú čisto civilu, čiže najmä občianskemu, obchodnému, pracovnému a rodinnému právu.

Ten prvý „trestniar“ zaručuje naplnenie článkov Ústavy SR, podľa ktorej má každý právo na riadny proces a riadnu obhajobu. Áno, toto právo majú aj spomínaní vrahovia, násilníci, zlodeji a podvodníci. Navyše, človek sa stáva vrahom, násilníkom, zlodejom a podvodníkom až vtedy, ak ho za takýto čin právoplatne odsúdi súd (a nie médiá, ako to pri sledovaní Televíznych novín často vyzerá).

Čo sa týka druhej skupiny advokátov, venujúcich sa civilnému právu, tí vám skôr môžu pomôcť ako ublížiť. Platí jedna zásada: „Za advokátom sa ide pred tým, ako sa spíše zmluva, nie až vtedy, ak sa neplní.“ Jedna návšteva advokáta vám totiž dokáže zachrániť veľa peňazí, často celý váš majetok.

Cestár

Je január, v noci napadne 20 centimetrov snehu, v dôsledku čoho skolabuje v meste doprava a ľudia stoja v kolónach spôsobených dopravnými nehodami. Jasnými vinníkmi tohto všetkého sú práve cestári, ktorých (ako často rôzni hovorcova v TV vravia) v januári prekvapil sneh. Určite v slovenských mestách nie je riešenie tejto otázky práve ideálne, zvyčajne si to však zlíznu tí, ktorí za to skutočne nemôžu.

Uvedomme si prosím, že cestár je človek s minimálnou mzdou, ktorý ide tam, kam ho niekto pošle a rozhodne nekoná na vlastnú päsť. Zvyčajne platí, že prednosť majú najvyťaženejšie cesty, až potom prichádzajú na rad tie ostatné. Obyvatelia menších obcí si teda musia na odhrnutie počkať, za čo však ten pán, čo sedí za volantom pluhu nemôže. Myslite na to, až mu budete najbližšie nadávať do… Radšej sa choďte informovať na Obecný úrad, prečo má obec k dispozícii tak málo techniky a ľudí.

Exekútor

Niečo podobné ako advokát, akurát podľa všeobecnej mienky exekútor kradne chudobným rodinám z domu chladničku a posledné úspory. Tento postoj je mylný vo viacerých ohľadoch.

Tým prvým je, že exekúcia sa nikdy nemôže týkať vecí potrebných na bežný život a výkon povolania (napr. tá chladnička).

Druhým faktom je, že exekútor vykonáva exekúciu len voči osobám, ktoré sa niekde zadlžili (o dôvodoch sa baviť nechcem, či už to bolo z dôvodu núdze, straty povolania alebo nižšieho IQ nie je podstatné).

Tretím a azda najvážnejším omylom je domnienka, že exekútor si zabavené peniaze resp. veci necháva a z toho vlastne bohatne. Exekúcia však slúži na uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi. To napríklad znamená, že zabavené veci sa predajú na aukcii a z výťažku sa vyplatí veriteľ (ten, ktorý požičal). Exekuovaná osoba síce exekútora určite v láske nemá, ale nezabúdajme, že exekútor je často jediným, kto môže LEGÁLNE vymôcť vaše pohľadávky. Toto povolanie nie je samo zo svojej podstaty jednoduché a tak predtým, ako budete exekútorov odsudzovať, premyslite si, ako by ste vy riešili prípad, keby vám niekto zostal dlžný 10 tisíc Eur a odmietal vám ich zaplatiť (pokiaľ by ste ich vymáhali násilím, strácate právo niekoho súdiť).

Lekár

Zachraňujú životy, no aj tak majú v tomto „rebríčku“ určite svoje miesto. Dôvodov je viacero, za všetky možno spomenúť akúsi rokmi tolerovanú korupciu (bomboniéry, fľaše alebo obálky), alebo na Slovensku neobľúbený vyšší štandard oproti väčšine obyvateľstva. Nehovoriac o tom, keď sa nepodarí nejaký zákrok alebo nedajbože niekto umrie.

K tomuto sa asi netreba veľa rozpisovať. Ľudia sú dobrí aj zlí, čo asi platí pre všetky povolania. Hoci je pravda, že verejnú mienku najviac ovplyvňujú čierne ovce, nezabúdajte, že aj váš život raz možno bude v rukách lekára. Aby ste sa potom necítili previnilo, keď vám zachráni krk niekto, koho ste celý život ohovárali, za to že má Mercedes.

Taktiež nezabúdajte na to, že lekár nepracuje len počas pracovnej doby. Po tom, ako 6 rokov študoval jeden za najťažších a nepochybne najzodpovednejších oborov sa musí denne zaujímať o nové informácie, a znovu študovať tie staré, s ktorými sa možno v praxi veľmi nestretáva, ale raz môžu niekomu zachrániť život.

Podnikateľ

Z môjho názoru adept na prvenstvo v rebríčku, ale ako som písala vyššie, poradie nechcem určovať. Nakoľko podnikatelia tvoria minoritu, ktorá má obvykle viac ako zvyšok spoločnosti, bežný človek krčmového typu mu často nezostane nič dlžný. Asi najvšeobecnejšia mienka o podnikateľoch na Slovensku je taká, že ide o milionárov, ktorí nič nerobia, ani v živote nič nerobili. Tu je treba spomenúť dve veľmi dôležité veci.

Prvou je, že každý podnikateľ, musel raz začať. Ak si niekto myslí, že tie začiatky vyzerajú tak, že od 8:00 do 16:00 sa tvária, že robia, je na veľkom omyle. Väčšina podnikateľov, ktorých poznám osobne v prvých rokoch pracovali doslova 24 hodín denne. S tým je spojený stres, s akým sa bežný zamestnanec nikdy v živote nestretol. Je to akási zodpovednosť za svoju budúcnosť (a často aj budúcnosť zamestnancov), ktorú ovplyvňujeme svojimi dobrými alebo horšími krokmi. Podnikateľ neodíde z roboty po uplynutí pracovnej doby užívať si voľné popoludnie. Neustále rozmýšľa kde spravil chyby, čo vylepšiť, kde zohnať zákazky a podobne.

Druhou vecou je, že podnikať na Slovensku môže každý. Najväčšie firmy na svete vznikli v garáži, takže nech sa páči, prestaňme sa vyhovárať na všetkých okolo seba prečo sa to nedá a hŕŕ do toho. Zistíte, že milionárom sa nestanete automaticky so ziskom postu konateľa v obchodnej spoločnosti.

Policajt

Policajti nemôžu chýbať v žiadnom rebríčku neobľúbených povolaní. Policajti sú tí, o ktorých koluje najviac vtipov, tí čo celé dni nemajú čo robiť len poľovať na vodičov a buzerovať slušných občanov, ktorí si pred jazdou dali na posmelenie sedem pív a borovičiek.

Neobľúbenosť príslušníkov policajného zboru je celkom logická, najmä ak človek zaplatil už niekoľko pokút. Za zmienku tiež stojí, že sa policajtom často stane frustrovaný človek, ktorému v živote nič nevyšlo. Toho výsledkom sú tí známi „idioti s odznakom a pištoľou“, ktorí si myslia, že s právomocou sa stávajú majstrami sveta. Aj medzi policajtmi sú však často slušní ľudia, ktorí len plnia príkazy vydané na základe platných zákonov. Ten, kto by odmietol vyberať pokuty, pretože by mu v tom bránila akási morálna zásada by si mohol akurát tak hľadať nové miesto. Preto platí jednoduchá zásada, ako neprísť s policajtom do konfliktu – dodržiavať zákony a ostatné právne predpisy. Ak s tým máte problém, policajt za to nemôže.

Tiež nezabúdajte na to, že pokiaľ sa stanete obeťou trestného činu, napríklad vás niekto okradne, prvým koho budete volať, bude práve policajt.

Politik

Príživníci, darmožráči, zlodeji. Politici majú skutočne veľa prívlastkov, s ktorými by sa asi nikto nechválil. Väčšina ľudí vie o politike toľko, koľko mu naservírujú televízne noviny a nečudo, že má o nich predstavu, že sú to ľudia, ktorí nerobia nič iné okrem kradnutia.

Určite takí sú a nebudeme si nahovárať, že by ich bolo málo. Či sa nám to však páči alebo nie, to v akom svete žijeme je práve práca politikov. V dnešnom svete je móda sťažovať sa na životné podmienky, aké máme, porovnajme si to však so životnými podmienkami spred 30, 70 alebo 100 rokmi. Osobne sa považujem za spokojného človeka, mám čo k životu potrebujem, môžem si zájsť na nákup alebo do kostola bez toho, aby som sa bála nejakej perzekúcie zo strany štátu. Tiež sa často krát rozhorčujem pri určitej téme, ktorú politici nezvládli, ale naučila som sa v živote jednu dôležitú vec – nehádzať svoje neúspechy na politikov a vládu.

Aj Ľudovít Štúr, Milan Rastislav Štefánik alebo Andrej Hlinka boli politici. Máte pocit, že sa do dejín zapísali ako zlodeji, alebo ako osobnosti, ktoré budú v dejepisných knihách mať vždy vlastnú kapitolu?

Učiteľ

Z vlastného života viem, ako sa z tohto kedysi váženého povolania stalo povolanie, ktoré je dnes skôr brané ako podradné a nie veľmi obľúbené. Začína to už na základnej škole, keď si na nás nejaký učiteľ zasadne, nedajbože nás chce počas našej puberty vychovávať. Tiež postoj rodičov k učiteľom sa za niekoľko dekád výrazne zmenil. Kým ja som dostala za papuľovanie učiteľke domáce vezenie, v dnešnej dobe dostane hubovú polievku od rodiča práve učiteľ, ktorý si dovolil zakročiť proti správaniu jeho „rozmaznaného fracka“.

Ďalej medzi ľuďmi často prevláda predstava, že učiteľ začína v práci o 8:00 a končí krátko popoludní, pričom dva mesiace počas letných prázdnin nič nerobí. Nie je to pravda. Učitelia často pracujú aj potom, ako odučia poslednú hodinu, po večeroch opravujú písomné práce, pripravujú témy na ďalší deň. V auguste zase pripravujú všetko potrebné, aby sa 2. septembra mohli brány škôl opäť otvoriť. K tomu sú v každodennom kontakte s nevychovanými a často krát potencionálne nebezpečnými výrastkami. A to všetko za 500€ mesačne. Myslite na to, keď budete na nich najbližšie kydať.

Ja som svojim učiteľom vďačná a na žiadneho nemám ťažké srdce, nakoľko som s odstupom času pochopila, že to so mnou mysleli dobre.

Úradník

Za moje dane si sedia na zadku a popíjajú kávičku. Takto sa často vyjadrujeme o úradníkoch resp. zamestnancoch štátnej správy. Je pravda, že sa často pri vybavovačkách stretneme s nie úplne ochotnou tetou po prechode, pri ktorej sa cítime previnilo, že sme si ju vôbec dovolili s našou vecou otravovať. Odpor voči úradníkom silnie vtedy, pokiaľ sa im majú nedajbože zvyšovať mzdy. Keby však títo ľudia neexistovali, celý štát by skolaboval v priebehu jedného týždňa. A čo sa týka tej ochoty, buďme trošku tolerantní. Odpovedzte si sami, boli by ste neustále usmiati, keby za vami dennodenne chodili uponáhľaní a nervózni ľudia, aby ste práve ich problém vyriešili ako prvý?

A ešte k prvej vete, aj tí úradníci platia celý život dane a odvody a to vždy v plnej výške bez možnosti akýchkoľvek odpisov.

Bonus: Dôchodca

Rozmýšľala som, či sem mám zaradiť dôchodcov, hoci ich medzi povolania zaradiť nemôžeme. Na základe internetových diskusií som sa však rozhodla, že tak spravím. Dôchodcom sa dnes závidí takmer všetko. Vlaky zadarmo, vianočný príspevok, enormné dôchodky často krát prekračujúce aj 300€ (sarkazmus – pre tých, čo nepochopili). Pre štát ako taký je každý dôchodca príťaž. S nadsádzkou sa dá povedať, že ideálny pre štát je človek, ktorý deň po odchode do dôchodku zomrie. Štát a najmä štátna pokladnica však na dôchodcov musí hľadieť ako na ekonomický subjekt, čo my nemusíme a podľa môjho názoru by sme ani nemali.

Niekto, kto celý život pracoval si zaslúži úctu a nie pohŕdanie ako poberač nejakých výhod, ktorý celý deň nič nerobí len behá po Kauflande. Kto si nedokáže vážiť starých ľudí, nedokáže si podľa môjho názoru vážiť ani sám seba a svoju rodinu. Aj my máme, alebo sme mali starých rodičov a tým sme určite nevraveli, ako ťažko musíme pracovať na ich biedne dôchodky a vlaky zadarmo.

Ak ste to dočítali až sem, chcem vám pogratulovať, aj keď ma mrzí, že nemáte na práci niečo viac zábavné. 🙂 Ešte si dovolím trochu pomoralizovať. Skúsme si vstúpiť do svedomia a svoju energiu využívajme na prospešnejšie veci, ako k odsudzovaniu druhých z dôvodu, aké povolanie vykonáva. Bude sa nám na tom našom Slovensku dýchať aspoň o niečo lepšie.