Ivanin blog

Po minulotýždňových útokoch na francúzsku metropolu zazneli v médiách opäť správy, ktoré vyvolávajú zimomriavky. V nemeckom Hannoveri museli v utorok večer zrušiť priateľský zápas s Holandskom a ulice strážia vojaci. V Paríži sa odpálila atentátnička.

Zdroj: Pravda.sk Autor: SITA/AP, Francois Mori

Dôvodom hannoverských manévrov mal byť údajný nález sanitky plnej trhaviny v blízkosti futbalového štadióna. Tieto informácie sa však nakoniec nepotvrdili. Fanúšikovia, hráči aj viacerí vládny predstavitelia (údajne vrátane Angely Merkelovej) však museli byť evakuovaní a polícia vyzvala všetkých došlých fanúšikov aj hráčov, aby v záujme ich bezpečnosti opustili mesto, nakoľko v ňom reálne hrozia teroristické útoky.

V Paríži sa zase odpálila moslimská atentátnička pri pokuse polície o jej zadržanie. Polícia pri akcii zastrelila dvoch teroristov a viacero policajtov bolo zranených.

Tieto správy svedčia o tom, čo si stále viacerí z nás nechcú pripustiť. Európa je v otvorenej vojne s islamskými radikálmi. Táto vojna však nie je ako tie, ktoré poznáme. Nepriateľskí vojaci nemajú uniformy, nepochodujú pod vztýčenou zástavou, nie je otvorená žiadny bojový front a pritom je zároveň všade. Kým v bežných vojnách zomierajú najmä vojaci (aspoň tak by to malo podľa medzinárodných dokumentov týkajúcich sa spôsobov vedenia vojny byť), v tejto vojne sme cieľom našich nepriateľov my, neozbrojení civilisti. O tom svedčí útočná aktivita práve na miestach, kde sa pohybuje najviac ľudí, napr. na športových podujatiach. Stratégia je jednoduchá – vziať so sebou čo najviac životov, kým zabijú mňa, alebo kým mi dojde munícia a sám sa odpálim.

Táto vojna sa nebojuje niekde ďaleko, kde sa nás v podstate ani netýka. Bojuje sa všade medzi nami. Nikto si nemôže byť istý, či sa vráti z večerného kina alebo nákupu. Vodcovia islamského štátu vo svojich vyhrážkach zdôrazňujú, že tisíce ich bojovníkov sa dostali do Európy ako utečenci. Je len otázkou, „kedy a kde to buchne znovu?“

Niekde som čítala, že Islamský štát je možné oslabiť, je možné eliminovať jeho vodcov, nie je však možné ho poraziť. Začala sa vojna, aká nemá v celej histórii ľudstva obdobu. Vojna, proti nepriateľovi, ktorého nepoznáme. Alebo poznáme, ale v naivnej viere v ľudskú dobrotu, ľudské práva a humanizmus nevieme prijať účinné opatrenia na ochranu našej budúcnosti.

Včera sme slávili 26. výročie pádu socializmu. S ohľadom na momentálnu situáciu v Európe sa na obdobie totality pozerám menej kriticky, ako predtým. Za to, že sme 40 rokov žili za železnou oponou, nemáme (zatiaľ) až také problémy s islamskou komunitou, nakoľko nemáme taký výhodný sociálny systém pre imigrantov, ako je to napríklad v Nemecku, Francúzsku, Veľkej Británii alebo v štátoch Beneluxu. To je podľa mňa oveľa dôležitejšie, ako západné platy. Máme teda v boji proti islamizmu veľkú výhodu – islam u nás zatiaľ nie je. Je však dôležité, aby to tak aj zostalo a aby Slovensko aj naďalej odmietalo akékoľvek nariaďované prijímanie islamských utečencov. To je vec, s ktorou môžeme reálne niečo urobiť aj my. Žiadny diktát Európskej komisie totiž nemôže prehlušiť hlas celého národa. Ak to dovolíme, budeme za to zodpovední my a nikto iný.

Ako som napísala v predchádzajúcom blogu, držím nám palce.