Ako dnes písala Pravda, učitelia vysokých škôl prevzali štrajkovú štafetu. Nedalo mi nenapísať k tomu par riadkov.
Kým učitelia na základných a stredných školách sa konečne vrátili k žiakom a k riadnemu výkonu svojho povolania, do štrajku sa najnovšie zapojili vysokoškolskí pedagógovia.
Každý, kto chodil na vysokú školu vie, z čoho asi spočíva pracovná náplň vysokoškolského učiteľa. Ako je každému absolventovi vysokej školy známe, drvivá väčšina vysokoškolských pedagógov má učenie len za akúsi bokovku popri riadnom zamestnaní, resp. podnikaní. Budem písať o učiteľoch na právnických fakultách, nakoľko tú som vyštudovala. Od známych však viem, že rovnaká situácie je v podstate všade.
Na právnických fakultách učia v drvivej väčšine advokáti, exekútori, súdni znalci, sem tam sa nájde nejaký poslanec. Vyučovací týždeň denných študentov (štúdium hradené štátom pre študentov do 26 rokov) trvá zvyčajne od pondelka do štvrtka. Každý učiteľ vyučuje jeden, maximálne dva predmety, ktoré spolu veľmi súvisia (Občianske právo a napr. Aktuálne otázky z občianskeho práva). Pre jednotlivé predmety je špecifické, že sa vyučujú prakticky výlučne len v jednom ročníku, v ktorom je napr. 120 študentov rozdelených do 5 krúžkov.
Prednášky sa konajú raz za dva týždne a sú zvyčajne nepovinné a raz za týždeň (resp. dva týždne) učiteľ odučí v priemere 3 praktické semináre (tých 5 krúžkov si totiž nejako pospája). S cestou a obedom sme teda na jednom odpracovanom dni v týždni.
V skúškovom období sa dostaví do práce raz za 2 týždne, kedy naraz vyskúša 20 študentov. Tí „šikovnejší“dajú dva-tri testy pre celý ročník, ktoré podľa šablóny opravia asi tak za 2 hodiny. Nečudo, že pri takejto pracovnej „nevyťaženosti“ často učia na viacerých vysokých školách (často aj na troch zároveň). Na každej z nich si zarobia cca od 500€ mesačne.
Teraz príde to, s čím sa zrejme každý na nejakej škole stretol. Každá vysoká škola má svoje predmety, ktorým sa ľudovo hovorí sitá. Sú to tie predmety (na ich dôležitosti veľmi nezáleží), kde sa zišla správna partia titulovaných zmrdov (ospravedlňujem sa za výraz, ale inak sa to nazvať nedá), ktorá sa dohodne, že bude z daného predmetu vyhadzovať, pripravovať nezvládnuteľné testy a podobne. Pokiaľ máte to „šťastie“ a ocitnete sa na tých horších termínoch, máte na výber dve možnosti. Prvou je zopakovať si predmet v ďalšom ročníku (a ak sa vám nepošťastí potom, na škole končíte), druhou zase dať niečo skúšajúcemu do vačku. To niečo sa pohybuje niekde medzi 500-2000€!!! Našťastie som sa nikdy osobne nedostala ani do jednej z týchto situácií. Moji spolužiaci však áno a nebolo ich vôbec málo.
Čo sa týka samotnej kvality vyučovania, je to rôzne pri každom jednom vyučujúcom. Kým jeden len číta niečo z knihy, nad čím sa sám veľmi nezamýšľa, druhý vie látku vysvetliť a naučiť už počas školského roka (zvyčajne ide o tých najprísnejších, ale na druhú stranu najférovejších). Preto by som po kvalitatívnej stránke nerada hádzala všetkých do jedného vreca, pravdou však zostáva, že početnejšia je práve tá prvá skupina. Pri kvalite výučby sa nedá zabudnúť ani na pánov doktorantov, ktorí síce ešte pred pár mesiacmi sami zapíjali svoje štátnice, dnes však bez akýchkoľvek praktických skúseností sami vyučujú.